Vďaka tohtoročným vianočným večierkom sa moja databáza príbehov spojených s módou a jej fungovaním v každodennom živote človeka rozrástla o fascinujúce príbehy. Krv zmiešaná s dôstojným počtom – OH skupín vzbudzuje už často nevídanú ochotu vypočuť si názor druhého a zamyslieť sa nad ním. A z toho vznikajú ohromné debaty!
Napríklad tá, ktorá vytiahla tému oblečenia pri štedrovečernom stole s odkazom na buďto milovaný alebo nenávidený film „Vianočné prázdniny". Leitmotív filmu z 80. tych rokov vykričal to, čo sa na prahu roku 2020 ešte niekoľkokrát znásobilo. Pocit trápnosti z vianočných rodinných tradícií. Pocit trápnosti z toho, že by som si mal vo vlastnej obývačke napríklad obuť niečo iné ako IKEA papuče. Načo?
„Tak, predsa kvôli rodine... a vlastne aj kvôli sviatku, ktorý máme raz ročne..." Takto sme si to odargumentovali sediac pri barovom pulte – manažér medzinárodnej spoločnosti, ja - fashion koučka a zvukár punker. „Ja si myslím, že hlavne kvôli sebe," takúto egoizmom zaváňajúcu vetu, s ktorou nás všetkých zarazila dvojnásobná matka na materskej, sme práve na Vianoce naozaj neočakávali. Zahryzli sme radšej do chlebíčkov a zmenili tému.
Cestou domov som si na túto vetu spomenula a prekvapivo zistila, že s ňou vlastne súhlasím. Veď Vianoce a koniec roka dávajú vzácnu možnosť pozrieť sa na seba a nový rok zasa začať od seba.
Preto nám všetkým prajem, aby sme v roku 2020 mali túžbu vážiť si viac samých seba, pretože je to overená cesta k tomu, aby sme si vážili viac druhých.
Šťastné a veselé!
