Košeľa je každodenná súčasť oblečenia dnešného moderného muža. Koho by napadlo, že aj košeľa má svoju dávnu históriu? Dnes už košeľa nie je iba výsadou mužov, ale stále väčšej obľube sa tešia aj dámske košele.
Odkiaľ prišli košele
Ak by sme sa preniesli veľmi ďaleko – náznaky dnešnej košele sa objavili už v starovekom Grécku, kedy muži aj ženy si na nahé telo obliekali cez hlavu šaty košeľového typu tzv.“chitón“ (ľavý obrázok). Muži nosili kratší chitón. Pre chladnejšie počastie bol určený himation (pravý obr.), čo bol asi 1,5 m široký a 3 m dlhý pruh tkaniny, ktorý nosili muži prehodený cez rameno a ženy ako závoj aj cez hlavu.
  |
V období starovekého Ríma sa tieto košeľové šaty zmenili na spodný odev tzv.“tuniku“. Tunika sa už prekrývala rôznym vrchným oblečením, takže „košeľa“ sa stala spodným prádlom.
Sako si v spoločnosti nevyzliekame
Zrejme z tohto obdobia, kedy košeľa bola spodným prádlom, sa traduje zvyk a pravidlo - nevyzliekať si sako pri oficiálnych a spoločenských akciách , pretože „ostať len v košeli“ sa považuje za spoločenský prehrešok.
K veľkej zmene v móde prišlo v období baroka, kedy počas vlády Ľudovíta XIV. európsku módu určoval francúzsky kráľovský dvor. K modernému mužskému oblečeniu patril v tom období dlhý úzky kabát, pod ním vesta a košeľa vpredu zdobená jemnými čipkami a výšivkami (obrázok vpravo). Košele sa šili hlavne z bielych hodvábnych látok. Samozrejme, že v takejto podobe boli výsadou vyššej spoločenskej vrstvy a znakom jej bohatstva. Chudobný človek si takú košeľu nemohol dovoliť, pretože udržať bielu košeľu bielou, bolo v tej dobe extrémne náročné a aj nákladné. Košeľu bolo nutné často prať a tým pádom muž musel vlastniť niekoľko takýchto košieľ, a to si chudobnejšia vrstva nemohla dovoliť.
Dnešná podoba košele
Košeľa podobná tej dnešnej so zapínaním na gombíky sa objavila koncom 19.storočia, v období veľkého pohybu obchodníkov, ktorí ich s obľubou začali nosiť. V tomto období sa ešte nosila so stojatým golierom a muži strednej a vyššej vrstvy si košeľu nechávali šiť na zákazku u krajčíra.
K väčším zmenám v histórii košieľ prišlo až v medzivojnovom období, kedy sa začali šiť košele z bavlny a už aj farebné s pásikmi, kockami či bodkami.
V spojitosti s rastúcou Americkou ekonomikou a industriálnou revolúciou obchodníci nosili obleky a biele košele. Robotníci nosili košele farebnejšie - farba maskovala nečistotu.
Z tohto obdobia pochádza pomenovanie "white collar", čiže biele goliere pre ľudí pracujúcich v kanceláriách a "blue collar" pre robotníkov. Po roku 1930 explodovala ponuka farieb, vzorov a strihov. Začali sa vyrábať flanelové košele, farebné, prúžkované, s potlačami a vzormi a aj z filmov známe "Aloha" košele (Havajské košele), ktoré boli typicky pestro farebné.
Priekopníkmi vo výrobe košieľ vo veľkých množstvách začiatkom 20. storočia sa stali Angličania, pričom niektoré firmy z tohto obdobia existujú dodnes.
Dederónová košeľa, tzv. Dederónka
V období socializmu boli u nás vo veľkom používané umelé vlákna. Snáď každý počul o „dederónovej košeli“, ktorá k nám prišla z bývalej Nemeckej demokratickej republiky – NDR.
Kto nemal „dederónku“- nebol in. Bola to biela košeľa z jemného dederónového vlákna (polyamid), ktorá síce bola absolútne nekrčivá, ale zároveň priesvitná a nepriedušná. To spôsobovalo zvýšené potenie sa a následný nepríjemný zápach umelého vlákna. Bez tielka alebo trička ju nebolo možné nosiť. Našťastie toto obdobie „dederónu“ je už za nami.
V dnešnej dobe sa košele vyrábajú prevažne z bavlny rôznej kvality, ale o tom zas nabudúce.